Vorvaň a hollywoodske zoznámenie (ČASŤ PRVÁ)

Autor: Michaela Rovenská | 15.6.2016 o 13:14 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  148x

Napriek tomu, že vyzerám ako vyzerám, tak si rada o sebe namýšľam, že som krásna. Niekde som čítala, že ide o vyžarovanie a to, ako človek pôsobí, tak som sa rozhodla, že to skúsim.

 V hlave som videla scénu, kde sexi hlavná predstaviteľka vojde do baru, prechádza popri stoly a každá jedna hlava, v ktorej prebieha aspoň kúsok testosterónovej výmeny sa za ňou otočí. Plná nádejí a krásnych predstáv som vstúpila do svojho rozsiahleho šatníka XXL a dala som sa na hľadanie toho správneho outfitu. Radikálne som zavrhla dve tričká s Mickey Mousom a vrhla som sa na dlhé tuniky. Po pol hodine skúšania som sa spotila ako somár v kufri a ďakovala som svojej prozreteľnosti, že šom si nenatáčala vlasy. Vlhkosť, ktorú dokázalo moje telo v priestore 3x4 metre za chvíľku tejto gymnastiky vyprodukovať by rozhodne moje úsilie s kulmou zmarila. Nakoniec mi oči padli do oddelenia, ktoré som vyhľadávala len málokedy. Na úctyhodnom počte troch vešiakov viseli šaty. Všetky boli samozrejme čiernej farby a ani jedny nesiahali nad kolená. I keď som sa už niekoľkokrát pokúšala o kúpu krátkych šiat, moje nohy boli zásadne proti. Akonáhle moje kolená vykukli spod látky, tak ich zasiahol svetelný šok. Ďalší šok napadol moje oči, ktoré sa nijakým uhlom pohľadu nevedeli stotožniť s masou mäsa, ktoré moje kolená zakrývali. Výber bol teda jasný a dĺžka nad kolená nepripadala do úvahy. Rovnako aj teraz som vybrala na počudovanie čierne nazberané šaty, ktoré boli priliehavé. Keď som sa do nich navliekla, tak obopínali každý jeden faldík. A že ich na mojom tele bolo požehnane. Našťastie aj na toto bola aspoň malá záchrana, a to sťahovacie prádlo. Skôr než som si to stihla rozmyslieť som zahrabla do šuplíka so spodnou bielizňou a vybarala som svoju pleťovú sťahovaciu spodničku. Pri pohľade na tú miniatúrnu látkovinu v mojej ruke ma napadlo, že toto bude potrebovať posilnenie. Prešla som do kuchyne, otvorila som chladničku a naliala som si pohár ružového vína. Po troch riadnych hltoch a konštruktívnych hláškach, ktoré mi lietali v mysli som sa vybrala opäť do svojej mučiarne s obrovským zrkadlo. Netreba asi spomínať, že pri pokuse vytiahnuť spodničku po mojom tele smerom nahor mi rapídne posilnilo bicepsy, tricepsy a iné sepsy, ktoré sa v rukách nachádzajú. Pri pohľade do zrkadla tam stále slečna ala som ružová jaternička. Tvár spotená, vlasy prilepené, ale zoštíhlovací kúsok bol na mieste. Na radu prišli šaty. Ich aplikovanie už bolo našťastie hračka. Siahla som po jedinom kuse krémových lodičiek, ktoré sa pri teniskách nachádzali, a vybrala som sa do kúpeľne. Pár naučených trikov s kulmou vytvorilo z mojich ryšavých kučier krásne lokne a objem som podporila hrebeňom. Aby som nebola úplne sebakritická, tak musím uznať, že veľké modré oči, výrazné (samozrejme umelé) mihalnice a bezchybná pleť mi pridávalo na kráse. Zuby som mala prirodzene biele a pery príjemne plné. Natrela som si na ne krvavo červený rúž a plná odhodlania som sa vydala vyskúšať svoju teóriu. Ako som sa viezla autom ulicami hlavného mesta a premýšľala, že kde zakotvím, v hlave mi behal zoznam. Ten som odkukala z celej škály najrôznejšej kinematografie. 1. pozeraj sa ľuďom do očí a nebudú sa pozerať ako si oblečená. 2. najkrajším doplnkom ženy je jej úsmev. 3. Každý je niečim krásny a ty si svojím objemným spôsobom nádherná. 4. preboha nespadni! Popravde, posledná myšlienka bola najintenzívnejšia. Moja skúsenosť s ihličkami bola len príležitostná a aj vtedy ma moje členky ešte týždeň potom preklínali, že čo som si zase vymyslela. Teraz som však ignorovala ich nariekanie a šliapla som na brzdu. Calabria club stálo na budove. To by mohlo byť ono, napadlo mi. Našla som si parkovacie miesto, ktoré bolo blízko baru a vystúpila som z auta. V odraze skiel som si skontrolovala výstrih - ďalšie lákadlo na mužov a stiahla som si šaty pod kolená – odpudzovač mužov. Zhlboka som sa nadýchla a vydala som sa do baru. Vzhľadom nato, že bolo len niečo po deviatej, tak v podniku sa nachádzalo len pár ľudí. Pri vstupe stála mladá kočka s obstarožným chlapom a vzadu sedela skupina mladých chalanov. Okrem veľkej aury, ktorú pri mojom príchode nemožno obísť na mňa upozornilo aj buchnutie dverí. Zrazu som sa cítila ako Majk Spirit a všetky oči boli nalepené len a len na mne. Dvaja barmani sa bez záujmu ďalej venovali svojim mobilom a blonďavá pipka nado mnou opovržlivo hodila očami. Z jej pohľadu so vyčítala jasný odkaz: Čo tu len ty môžeš takto oblečená robiť? Môj vnútorný hlas jej odpovedal nasledovné: Určite nefajčím starým fotrom! Moja vnútorná dušička, ktorú som volala Žofia, po tomto urobila imaginárne salto a ja som sa hneď cítila istejšie. Mladých chalanov, ktorí si niečo šuškali a náramne sa pritom zabávali som nechala tak. I keď nebolo pochýb o tom, že sa bavia na mne, tak som to neriešila. Boli mimo môj vek a ja som o zajačikov nemala záujem. I keď aj pri tejto myšlienke Žofia súhlasne kývala hlavou, tak som vedela, že sa obe klameme. Napriek tomu som sebavedomo pohodila hustou zvlnenou hrivou, zopakovala som si svoje 4 body a vydala som sa k barovej stoličke. Nemotorne som sa na ňu vyštverala a pridala som si do zoznamu ďalší bod. 5. Moc sa nehýbať, aby jemné drevo pod mojou mohutnou postavou vydržalo. Napriek jemnej labilite dreveného materiálu som sa pokúsila o pohyb ala Sheron Stone. No pri treťom pokuse o sexy a elegantné prehodenie si nohy cez nohu som svoj pokus vzdala. Nechcela som si ani predstaviť ako táto scéna musela v očiach prihliadajúcich vyzerať a sústredila som sa na body 1 a 2. Nasadila som široký úsmev, modliac sa, aby som nemala odtlačok rúžu na zuboch a hypnotizovala som barmanov...
KONIEC PRVEJ ČASTI

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?